Som momentálne vo svojom druhom vážnom vzťahu a opäť sa to začína kaziť rovnako ako ten vzťah predtým. Vždy som chcela od mužov len to základné, čo by mal muž do vzťahu prinášať: napríklad určitú pozornosť k žene, rešpekt, lásku, určitú mieru tolerancie, podporu, chcieť komunikovať atď… (samozrejme to isté aj z mojej strany). A zakaždým to tak zo začiatku bolo, ale postupom času si pripadám, akoby som sa tým mužom vždy omrzela a strašne to zo mňa vysáva energiu, stále mu niečo pripomínať, seba mu pripomínať a potom to má ku koncu úplne opačný efekt, že vraj si Furt na niečo sťažujem, pritom chcem len ten základ zdravého vzťahu.
Som ten typ ženy, ktorá si každý vzťah predstavuje ako ten posledný. Snažím sa na tom vždy makať, ale pokiaľ nevidím z druhej strany tú istú energiu, či tá energia slabne… snažím sa to úprimnou komunikáciou riešiť a bolo mi povedané od inej nestrannej osoby, že na tom, čo robím, nie je nič zle. Neustále to v sebe dusím, potrebujem to vyriešiť, ale neviem vôbec ako, pretože už som zažila veľa sklamania a som vnútorne zlomená. Stále sa mi nedarí nájsť toho pravého muža, ktorý by si ma vážil takú, aká som a nebol ku mne zlý. To bol odjakživa môj jediný sen, aby som našla partnera, ktorý ku mne bude hodný a milý. A vôbec neviem, prečo sa mi to nedarí.
Možno je to tým, že mám nastavené len tie základné požiadavky a nechcem nič viac. Ja neviem. Ale čím ďalej tým viac som z toho hľadania toho správneho muža unavená a vybavená. Už koľkokrát ani neverím tomu, že sa mi podarí nájsť niekto, koho by som chcela a mal by ku mne rešpekt, úctu a správal by sa dobre. Snáď sa to čoskoro vyrieši a ja niekoho nájdem. Už som dokonca uvažovala aj o založení zoznamky, že by sa možno niekto našiel tam. Predtým som zoznamky odsudzovala, ale teraz by sa tam možno niekto našiel a možno by bol aj fajn a podľa mojich požiadaviek.